ŽIJEME ŽIVOT DOMÁCICH HUSÍ

            Veľmi by som si prial, aby sme vyryli ryhu do dejín, aby náš život nebol premárnený. Aby sme prijali a uskutočnili pozvanie ku svätosti. Nechce sa mi veriť, že by niekto k tomu dostal všetko a iný nič. Neverím, že by Terézia, Ján Bosco či František dostali viac ako ty. Oni len zareagovali na výzvu, ktorú od Boha dostali.
            Oni to dokázali a aj ty by si to mohol dokázať! Avšak ryha za tebou neostane, ak svoj život prežiješ v klikaní, lajkovaní, tágovaní alebo ak budeš iba strieľať na Marťanov či loviť pokemónov.
            Na život máme len jeden pokus, sme zodpovední za každú jednu sekundu žitia.
            Ako veľmi by som chcel zakričať, aby sme konečne začali žiť. Aby sme sa prestali starať o zľavnené nákupy a lacný život. O to, kam ktorý farár bol preložený a čo dobrého bolo pri návšteve biskupa na obed. Žijeme život domácich husí, a pritom sme pozvaní k životu kondorov. A aký je to biologický paradox, že obe skupiny vychádzajú z rovnakého spoločného predka. Záleží len na tom, ktorú krajinu si k životu vyberieme, k akej zemi sa rozletíme. K čomu sa rozhodneme – zem si nás sformuje. Takže - pohorie Ánd alebo kurník!
            Nežiť život – toto je hriech a najväčší hriech. Klábosiť, nič nevytvoriť, večne len kritizovať, zháňať novinky...

(Marek Vácha, Nevyžádané rady mládeži, poskladané z myšlienok)